Život Prešova
online
online
Schumanova deklarácia oslavuje 70 rokov
09.05.2020 Celý región
Paríž/Bratislava
8. mája (TASR) - V sobotu 9. mája uplynie 70 rokov od historického
prejavu francúzskeho politika Roberta Schumana, tzv. Schumanovej
deklarácie, ktorá sa stala základom pre vznik Európskeho spoločenstva
uhlia a ocele (ESUO).
Schumanova deklarácia, ktorú francúzsky politik a neskôr aj prvý predseda (1958-1960) Európskeho parlamentného zhromaždenia, predniesol 9. mája 1950, sa považuje za "rodný list" Európskej únie (EÚ).
Z nadnárodného európskeho spoločenstva sa postupne sformovali konkrétne základy Európskej únie EÚ.
Schuman, ktorý je považovaný za architekta či duchovného otca európskej integrácie, bol v tom čase francúzskym ministrom zahraničných vecí.
Poprední predstavitelia EÚ sa v roku 1985 v Miláne rozhodli, že 9. máj bude Dňom Európy, ktorý sa stal jedným z európskych symbolov, akými sú zástava EÚ, jej hymna, alebo spoločná mena euro.
Na počesť Schumanovej významnej práce smerujúcej k jednotnej Európe bola po ňom pomenovaná jedna z budov sídla inštitúcií EÚ v Bruseli.
Robert Schuman v prejave prednesenom v Paríži pred zástupcami medzinárodnej tlače, na koncipovaní ktorého, mu význame pomohol jeho poradca i priateľ Jean Monnet, navrhol preniesť francúzsko-nemeckú produkciu uhlia a ocele pod jeden najvyšší orgán. Ten mal byť otvorený aj pre ďalšie európske krajiny. Spolupráca mala prebiehať tak, že by sa medzi európskymi krajinami vytvorili spoločné záujmy, ktoré by postupne viedli k politickej integrácii, základnému predpokladu upokojenia vzájomných vzťahov po druhej svetovej vojne.
"Európa sa nevybuduje naraz alebo podľa nejakého jednoduchého plánu. Vybuduje sa na základe konkrétnych dosiahnutých úspechov, ktoré najskôr vytvoria pocit vzájomnej solidarity. Spojenie európskych národov vyžaduje elimináciu dlhotrvajúceho nepriateľstva Francúzska a Nemecka," uviedol Schuman v prejave.
Na návrh kladne zareagovalo šesť krajín - Francúzsko, Nemecká spolková republika, Taliansko, Belgicko, Holandsko a Luxembursko. Tie 18. apríla 1951 podpísali Parížsku dohodu, ktorou vzniklo Európske spoločenstvo uhlia a ocele (ESUO). Dohoda vstúpila do platnosti 23. júla 1952 na obdobie 50 rokov.
Schumanovo úsilie o spoluprácu európskych krajín však neochablo. Sústredil sa na tvorbu orgánov a inštitúcií budúcej spoločnej Európy. V roku 1955 sa stal predsedom Európskeho spoločenstva a v rokoch 1958-1960 bol prvým predsedom Európskeho parlamentného zhromaždenia so sídlom v Štrasburgu. Pri odchode z úradu mu parlament pridelil titul "otec Európy".
Spolupráca a integrácia sa výrazne prehĺbila 23. mája 1957, keď v Ríme predstavitelia Belgicka, Francúzska, Holandska, Luxemburska, Nemeckej spolkovej republiky a Talianska podpísali zmluvy, na základe ktorých vzniklo Európske hospodárske spoločenstvo (EHS) a Európske spoločenstvo atómovej energie.
K zakladajúcim členom pristupovali postupne aj ďalšie štáty - v roku 1973 Dánsko, Írsko a Veľká Británia, v roku 1981 Grécko, v roku 1986 Portugalsko a Španielsko. V roku 1990 aj dnes už bývalá Nemecká demokratická republika (NDR).
Po tom ako 1. novembra 1993 vstúpila do platnosti Maastrichtská zmluva, podpísaná v Maastrichte 7. februára 1992, sa európska integrácia či spolupráca medzi európskymi krajinami posunula do podoby Európskej únie.
V roku 1995 sa členmi EÚ stali Fínsko, Švédsko, Rakúsko, v roku 2004 Cyprus, Česká republika, Slovensko, Maďarsko, Poľsko, Litva, Lotyšsko, Estónsko, Malta a Slovinsko. Začiatkom roku 2007 sa Únia rozrástla o Bulharsko a Rumunsko a 1. júla 2013 o Chorvátsko.
Vstupom do EÚ sa krajiny zaviazali rešpektovať jej mierové ciele, sociálny pokrok, ekonomický rozvoj a solidaritu, ako sa to uvádza v Schumanovej deklarácii o naplnení dávneho sna - zjednotenia európskeho kontinentu.
Obyvatelia Spojeného kráľovstva v referende z 23. júna 2016 o vystúpení z EÚ rozhodli o tzv. brexite. Po viacročných rokovaniach sa rozhodnutie občanov Spojeného kráľovstva o vystúpení z EÚ naplnilo 31. januára 2020.
Schumanova deklarácia, ktorú francúzsky politik a neskôr aj prvý predseda (1958-1960) Európskeho parlamentného zhromaždenia, predniesol 9. mája 1950, sa považuje za "rodný list" Európskej únie (EÚ).
Z nadnárodného európskeho spoločenstva sa postupne sformovali konkrétne základy Európskej únie EÚ.
Schuman, ktorý je považovaný za architekta či duchovného otca európskej integrácie, bol v tom čase francúzskym ministrom zahraničných vecí.
Poprední predstavitelia EÚ sa v roku 1985 v Miláne rozhodli, že 9. máj bude Dňom Európy, ktorý sa stal jedným z európskych symbolov, akými sú zástava EÚ, jej hymna, alebo spoločná mena euro.
Na počesť Schumanovej významnej práce smerujúcej k jednotnej Európe bola po ňom pomenovaná jedna z budov sídla inštitúcií EÚ v Bruseli.
Robert Schuman v prejave prednesenom v Paríži pred zástupcami medzinárodnej tlače, na koncipovaní ktorého, mu význame pomohol jeho poradca i priateľ Jean Monnet, navrhol preniesť francúzsko-nemeckú produkciu uhlia a ocele pod jeden najvyšší orgán. Ten mal byť otvorený aj pre ďalšie európske krajiny. Spolupráca mala prebiehať tak, že by sa medzi európskymi krajinami vytvorili spoločné záujmy, ktoré by postupne viedli k politickej integrácii, základnému predpokladu upokojenia vzájomných vzťahov po druhej svetovej vojne.
"Európa sa nevybuduje naraz alebo podľa nejakého jednoduchého plánu. Vybuduje sa na základe konkrétnych dosiahnutých úspechov, ktoré najskôr vytvoria pocit vzájomnej solidarity. Spojenie európskych národov vyžaduje elimináciu dlhotrvajúceho nepriateľstva Francúzska a Nemecka," uviedol Schuman v prejave.
Na návrh kladne zareagovalo šesť krajín - Francúzsko, Nemecká spolková republika, Taliansko, Belgicko, Holandsko a Luxembursko. Tie 18. apríla 1951 podpísali Parížsku dohodu, ktorou vzniklo Európske spoločenstvo uhlia a ocele (ESUO). Dohoda vstúpila do platnosti 23. júla 1952 na obdobie 50 rokov.
Schumanovo úsilie o spoluprácu európskych krajín však neochablo. Sústredil sa na tvorbu orgánov a inštitúcií budúcej spoločnej Európy. V roku 1955 sa stal predsedom Európskeho spoločenstva a v rokoch 1958-1960 bol prvým predsedom Európskeho parlamentného zhromaždenia so sídlom v Štrasburgu. Pri odchode z úradu mu parlament pridelil titul "otec Európy".
Spolupráca a integrácia sa výrazne prehĺbila 23. mája 1957, keď v Ríme predstavitelia Belgicka, Francúzska, Holandska, Luxemburska, Nemeckej spolkovej republiky a Talianska podpísali zmluvy, na základe ktorých vzniklo Európske hospodárske spoločenstvo (EHS) a Európske spoločenstvo atómovej energie.
K zakladajúcim členom pristupovali postupne aj ďalšie štáty - v roku 1973 Dánsko, Írsko a Veľká Británia, v roku 1981 Grécko, v roku 1986 Portugalsko a Španielsko. V roku 1990 aj dnes už bývalá Nemecká demokratická republika (NDR).
Po tom ako 1. novembra 1993 vstúpila do platnosti Maastrichtská zmluva, podpísaná v Maastrichte 7. februára 1992, sa európska integrácia či spolupráca medzi európskymi krajinami posunula do podoby Európskej únie.
V roku 1995 sa členmi EÚ stali Fínsko, Švédsko, Rakúsko, v roku 2004 Cyprus, Česká republika, Slovensko, Maďarsko, Poľsko, Litva, Lotyšsko, Estónsko, Malta a Slovinsko. Začiatkom roku 2007 sa Únia rozrástla o Bulharsko a Rumunsko a 1. júla 2013 o Chorvátsko.
Vstupom do EÚ sa krajiny zaviazali rešpektovať jej mierové ciele, sociálny pokrok, ekonomický rozvoj a solidaritu, ako sa to uvádza v Schumanovej deklarácii o naplnení dávneho sna - zjednotenia európskeho kontinentu.
Obyvatelia Spojeného kráľovstva v referende z 23. júna 2016 o vystúpení z EÚ rozhodli o tzv. brexite. Po viacročných rokovaniach sa rozhodnutie občanov Spojeného kráľovstva o vystúpení z EÚ naplnilo 31. januára 2020.
www.ZIVOTPO.sk
